V srdci Slovenska, kde sa prelínajú vôňa lesa a história, sa vinie Čiernohronská železnica, úzkokoľajná železnica s rozchodom 760 mm. Jej príbeh sa začal písať v roku 1908, no už o rok neskôr, v roku 1909, sa po jej koľajach rozbehol pravidelný ruch.
Železnica sa v priebehu rokov rozrástla a po skončení druhej svetovej vojny dosiahla svoju maximálnu dĺžku, úctyhodných 131,98 km. Počas Slovenského národného povstania v roku 1944 zohrala významnú úlohu, keď zabezpečovala dopravu proviantu a munície pre partizánov, čím prispela k tomu, že Nemci nikdy nedobyli obec Čierny Balog.
S nástupom motorizácie a rozvojom cestnej dopravy sa však nad touto unikátnou železnicou začali sťahovať mračná. V roku 1982 bola prevádzka na posledných 36 km trate definitívne zastavená a všetko – koľajnice, lokomotívy i vozne – bolo určené na zošrotovanie.
Vďaka nadšeniu a odhodlaniu skupiny ľudí, ktorí si uvedomovali jej historickú hodnotu, bola Čiernohronská železnica zapísaná do Ústredného štátneho zoznamu kultúrnych pamiatok. Znovuzrodenie tejto železnice prišlo 1. mája 1992, kedy sa po renovácii opäť rozbehol parný vláčik, aby potešil prvých turistov. Neskôr sa k nemu pridala ďalšia parná lokomotíva, a tak sa malý dymiaci vláčik natrvalo vrátil do čarovného prostredia slovenských hôr.
