Na severovýchode Slovenska, nad obcou Sedliská, sa vypína majestátna zrúcanina hradu Čičva, týčiaca sa nad Vranovom nad Topľou.
Hoci presný dátum výstavby a okolnosti vzniku hradu zostávajú zahalené rúškom tajomstva, predpokladá sa, že jeho základy siahajú do 12. storočia. Strategická poloha na kopci naznačuje, že hrad mohol byť súčasťou rozsiahleho pohraničného obranného systému Uhorského kráľovstva, chrániaceho krajinu pred nepriateľskými nájazdmi.
Počas svojej existencie plnil Čičva dôležitú strážnu funkciu v priesmyku zvanom „Porta Polonica“ – Poľská brána. Táto brána bola križovatkou ciest spájajúcich Vranov a Humenné, ako aj cestou vedúcou zo Sárospataku cez Stropkov na sever do Poľska.
Hrad bol vo vlastníctve rodu Rozgonyiovcov viac ako tri storočia. Po smrti Štefana v roku 1523 a zániku rodu Rozgonyiovcov po meči, prešiel hrad v roku 1524 do rúk Báthoryovcov. Z tohto rodu je najznámejšia Alžbeta Báthoryová, ktorá získala hrad ako veno pri svojom sobáši s Františkom Nádasdyim. Neskôr sa hrad stal venom ich dcéry Kataríny, ktorá sa vydala za Juraja Drugetha.
Posledná zmienka o hrade Čičva sa spája s Františkom Barkóczym, ktorý v januári 1711 vzdal hrad bez boja cisárskemu generálovi Jánovi Pálffymu. Cisársky generál Lanken nariadil zbúranie hradu, a odvtedy sa Čičva mení na pôsobivú zrúcaninu.
Dnes je hrad Čičva ľahko dostupný pre všetkých návštevníkov. Nenáročný chodník s označením zelenej turistickej značky vedie z obce a výstup trvá približne 10 minút. Táto trasa je vhodná aj pre rodiny s deťmi v kočíkoch a pre osoby so zdravotným postihnutím v sprievode.
